Moje sny (Lipscherová M.)

Silné príbehy silnej (a zároveň aj veľmi krehkej) ženy, opisujúce osudy ľudí, ktorých život bol úzko popretkávaný s genocídou Židov*

Autorka cítila potrebu o tom písať, jednak preto, lebo chcela (aspoň takýmto spôsobom) svojmu otcovi postaviť pomník a po druhé dostala tento príkaz od doktora Eislera, ktorý pochádzal z Hlohovca a v zbernom tábore v Žiline jej povedal: „Cítim, že vy to prežijete, ale vašou úlohou bude opísať to, čo ste tu videli a zažili.“ A to nosila vo svojom
srdci dlhých štyridsať rokov.Deportáciu z celej rodiny pani Lipscherovej a jej manžela prežili len oni dvaja.Závan novej nádeje po skončení vojny veľmi rýchlo vystriedalo ponuré obdobie ďalšej diktatúry, a preto rok 1968 vnímali ako iskierku znovuzrodenia, ktorá vyústila v ich novom domove vo Švajčiarsku. Celý svoj život však
(spolu s manželom Ladislavom) pracovala na znovu sprítomnení židovskej tradície a židovských dejín.